Oslovenie homeopatík v názve článku znie možno na prvé prečítanie zveličujúco, má však svoje opodstatnenie. V doterajšej histórii homeopatie patria obe spomenuté homeopatiká k najužitočnejším a najčastejšie používaným terapeutikám. Na podrobný opis každého z nich by nestačil samostatný článok, pokúsim sa priblížiť Vám aspoň niektoré z hlavných tém týchto homeopatických pomocníkov a situácie, kedy môžu byť terapeuticky použité.

Sulphur je tak komplexné homeopatikum, že nie je jednoduché nájsť jedno konkrétne miesto, z ktorého by som začala jeho opis. Zakladateľ klasickej homeopatie, nemecký lekár Samuel Hahnemann odporúčal v istom období svojej dlhoročnej praxe Sulphur ako prvé homeopatikum takmer pre všetkých svojich pacientov. Považoval ho za najdôležitejšie homeopatikum psorickej miazmy. Pod miazmou si môžete predstaviť predispozíciu, náchylnosť, alebo, súčasným slovníkom, dedičnosť ochorenia. Hlavnou výzvou psorickej miazmy je prežitie v nehostinných podmienkach, ak vnímame, že nemáme zabezpečené základné životné potreby. Takúto situáciu môže zažiť ktokoľvek aj v súčasnosti, napríklad pri strate zamestnania, bývania alebo ak sa ocitneme v neznámom prostredí s minimom finančných prostriedkov, či bez nich.

Britský homeopat Ian Watson vo svojej útlej knižke venovanej miazmam píše: „Psorické tendencie sú v každom z nás. Potrebujeme len správne okolnosti, aby sme ich prebudili. Ak mi neveríte, navrhujem Vám, aby ste sa vydali na cestu do veľmi vzdialenej krajiny, ktorej jazyk nepoznáte, kde jedlo chutí zvláštne a podnebie je tiež iné, než na aké ste zvyknutí. Osamelá cesta do Indie len s batohom na chrbte a malou finančnou čiastkou mi rýchlo ukázala, čo znamená psorická výzva a priniesla mi všetky úzkosti spolu s reprezentatívnou vzorkou ochorení, ktoré sú s touto miazmou spojené.“

Témy psorickej miazmy sú tiež témami Sulphuru, kráľa antipsorických homeopatík.

Teplota – pre Sulphur je typickejšia výrazná teplokrvnosť, v chladnom počasí si vystačí s krátkym rukávom, počas spánku vystrkuje nohy spod paplóna. U detí, ktorým zvykne Sulphur pomôcť, často vidím, že hneď pri vstupe do mojej pracovne si vyzúvajú topánočky, pretože im je veľmi teplo na chodidlá.

Hlad – v prípade Sulphuru sa výrazne ozýva o jedenástej hodine dopoludnia. A hoci sa práve dosýta najedol, zakrátko pocíti hlad opäť. Zvykne mať výraznú chuť na mastné a sladké jedlá.

Metabolizmus – človek typu Sulphur má zvyčajne rýchly metabolizmus, dobre mu „spaľuje“. Názorne tu vidíme signatúru síry, ktorá, ako zdroj pre prípravu tohto homeopatika, je sama vysoko horľavá.

Vylučovanie – Sulphur môže mať často sklon k zápcham, hnačkám alebo ich kombinácii, či striedaniu. Často vidíme nutkanie na stolicu hneď po prebudení, doslova prinúti človeka vstať z postele. V prípade, že vnútorné vylučovacie orgány nepracujú správne, nastáva zvýšené vylučovanie pokožkou a objavujú sa rôzne kožné ochorenia, ktoré sú typické pre psorickú miazmu.

Sulphur patrí k homeopatikám s veľmi výrazným vzťahom ku kožným problémom. Kožné erupcie sa môžu objaviť kdekoľvek na tele, sú veľmi svrbivé, úľavu prinesie škriabanie kože, po ktorom sa často objaví pocit pálenia. Okrem toho zvykne pomôcť aj pri opakujúcich sa bolestiach hrdla, chronickej hnačke alebo zápaloch stredoušia.

K ďalším výrazným témam Sulphuru, podľa holandského homeopata Jana Scholtena, patria prezentácia seba samého, krása, pôvab, radosť, láska a vzťahy. Široko definovaný obraz Sulphuru sa môže objaviť v rôznych protichodných typoch. Jeden je neupravený, špinavý, nedbajúci na oblečenie a druhý, naopak, príliš upravený, čistý a poriadkumilovný, vyhľadávajúci harmonické, pekné prostredie. Jeden môže byť vysoký a štíhly, druhý naopak plnší, pletorický typ. Jeden môže byť samotársky filozof, druhý naopak srdečný, spoločenský zabávač.

V prípadoch Sulphuru sa často stretávame s veľkou túžbou po čerstvom vzduchu, zhoršením stavu teplom, začervenaním kože alebo kožnými erupciami okolo telesných otvorov. Častý býva výrazný smäd, tiež zhoršenie ťažkostí po kúpeli a veľmi typický je pocit pálenia.

Francúzsky pediater, homeopat Didier Grandgeorge prirovnáva Sulphur k centrifúge, ktorá dokáže vyniesť na povrch to, čo je potrebné, aby sa telo uzdravilo. To je aj dôvodom, prečo sa po užití Sulphuru môžu prechodne objaviť rôzne vyrážky na koži. Často pomôže v prípadoch, kde sa ťažkosti objavili po potlačení vyrážok alebo ekzému.

Sulphur pomohol aj mladému mužovi, u ktorého sa pred pár mesiacmi, po strate zamestnania, objavil nepríjemný ekzém na rôznych častiach tela, najvýraznejšie na rukách a nohách. Podobné ťažkosti mal aj v minulosti, objavili sa krátko po rozchode s priateľkou, neboli však také výrazné a časom samé odozneli. Tentokrát boli prejavy kožných ťažkostí výraznejšie, vyrážky boli veľmi svrbivé so silným nutkaním poškriabať sa. Po poškriabaní kože sa objavil lepkavý výtok a omínajúci pocit pálenia. Postupne sa na postihnutom mieste vytvorili chrasty, ktoré si pri najbližšom ataku svrbenia opäť rozškriabal a tak to šlo stále dokola. Pokúšal sa nájsť si novú prácu a svoj fyzický problém považoval za jeden z dôvodov prečo sa mu to nedarilo. Pri podávaní rúk sa nedal prehliadnuť. Pripadal si neatraktívny a súčasne ohrozený svojou situáciou nezamestnaného. Jeho najväčším koníčkom bolo čítanie kníh, čítal ich všade a vždy, keď mohol.

Sulphuru sa v tomto prípade asi nedalo vyhnúť. Takmer každá veta, ktorú mladý muž povedal, bola symptómom Sulphuru. To by nebolo až také prekvapivé, keďže Sulphur pokrýva v homeopatických repertóriách tisíce symptómov. Avšak kombinácia etiológie v podobe straty zamestnania a ňou vyvolaného pocitu ohrozenia a charakteru fyzických ťažkostí bola v tej chvíli takmer jednoznačnou smerovkou k Sulphuru. Rovnako skúsenosť z minulosti, keď sa kožné problémy objavili po rozchode s priateľkou, potvrdzovala výber tohto homeopatika. Spočiatku dostal mladý muž Sulphur v nižšej potencii 30 C. Upozornila som ho, že v podobných prípadoch môže prísť prechodne k tzv. terapeutickému zhoršeniu, to sa však nestalo. Už po pár dávkach sa výrazne zmiernilo svrbenie. Neskôr ešte dostal Sulphur 200 C. S odstupom niekoľkých mesiacov sa má veľmi dobre, pracuje a kožné problémy sú minulosťou.

Podobne ako Sulphur aj Pulsatilla má široké spektrum účinku napriek všetkými vekovými skupinami. V jej homeopatickej charakteristike je jednou z dôležitých tém ohrozenie a jeho fyzická manifestácia v podobe rôznych fyzických ťažkostí. Pulsatilla, podobne ako iní rastlinní zástupcovia čelade Ranunculaceae (iskerníkovité), vníma svet ako drsné, surové prostredie.  Zvládnuť takéto podmienky jej pomáha blízkosť iných ľudí, obrazne aj doslovne na nich lipne, najmä na rodičoch, častejšie na matke, ale môžu to byť aj kolegovia v práci alebo dokonca veci, v prípade dieťaťa napríklad obľúbená plyšová hračka, ktorú musí mať stále so sebou. Veľkou výzvou je separácia od rodičov, najmä od matky. Pulsatilla je jedným z homeopatík, ktoré môžu výrazne uľahčiť adaptáciu dieťaťa na materskú školu. Keďže svet vnímajú ako drsné miesto, môžu mať na koži, styčnej ploche s ich životným prostredím, rôzne vyrážky. V tomto smere tu je istá podobnosť so Sulphurom.

Pre Pulsatillu je rovnako typické zlepšenie ťažkostí na čerstvom vzduchu. To je výrazná modalita, ktorú môžeme nájsť takmer v každom prípade. Ak sa napríklad dieťatku prerezávajú zúbky a ono reaguje na bolesť ľútostivým plačom a túžbou nechať sa nosiť mamou, počas prechádzky na čerstvom vzduchu tieto ťažkosti akoby zázrakom zmiznú a opäť sa objavia po návrate domov do teplej miestnosti.

Pre Pulsatillu je charakteristická premenlivosť symptómov, mentálnych aj fyzických. Človek typu Pulsatilla zvykne byť štandardne opisovaný ako jemná, mierna, poddajná povaha, ktorá sa ľahko rozplače a môže budiť dojem „krehkého kvietku“. Nedajte sa pomýliť. Tak, ako dokáže byť jemná, bezbranná, dokáže byť aj zanovitá, podráždená, nahnevaná. Môžeme tiež pozorovať striedavý nástup a ústup fyzických ťažkostí, ktoré sa presúvajú z jedného miesta na tele na iné. Dôvodom pre návštevu homeopata bývajú napríklad časté prechladnutia, zápaly stredoušia, ekzémy alebo ťažkosti, ktoré sa objavia po odstránení nosnej mandle.

Pulsatillu som odporučila aj tri a polročnému dievčatku, ktorého mama ma oslovila, pretože dcérka bývala takmer neustále chorá. Vždy bola veľmi aktívna, celý deň sa nezastavila. Veľmi ťažko sa jej prerezávali zúbky, bola vtedy umrnčaná. Počas dentície sa objavoval ekzém. Často býva prechladnutá so zatekajúcimi žltozelenými hlienmi. Má extrémne veľkú nosohltanovú mandľu. Vie byť vždy úplne iná, aj počas jedného dňa. Napríklad chce poriadok a o chvíľu rozhadzuje veci. Príbuzní ju prirovnali ku kvetinke s dušou tigra. Má aj sny o zvieratách.  V snoch s nimi bojuje, počas spánku kričí až vrieska. Odporučila som Pulsatillu 200 C.

V čase písania tohto článku sme mali za sebou prvú kontrolu po užití homeopatika. Počas nej mi mama dievčatka opísala reakcie na homeopatikum. „Po lieku bola ako odtrhnutá z reťaze, mala aj teplotu a opäť bola zahlienená. Potom sa to upokojilo. Teraz je zdravá, už nemá streptokoka. Má pokojnejší spánok, už nebojuje ani nevykrikuje zo sna. Navonok je aktívnejšia, vnútorne pokojnejšia, fyzicky zdravšia. Pekne dýcha. V škôlke sa dlhšie koncentruje na jednu činnosť.“

Pekná reakcia, čo poviete?

Postupom času objavujeme stale nové, často exoticky znejúce homeopatiká, ktoré výrazne rozširujú možnosti homeopatie byť účinným a citlivým impulzom, pomáhajúcim získať prirodzený, rovnovážny stav zdravia. Homeopatia má však aj svoje rodinné striebro v podobe veľkých polychrestov, homeopatík, ktoré úspešne používali už veľkí majstri homeopatie v 19. a 20. storočí a ktoré plynutím času nestratili nič zo svojej terapeutickej účinnosti. Napríklad Sulphur alebo Pulsatilla, či už s kráľovskými titulmi alebo bez nich.

Na záver citát od Alberta Einsteina. Spoznávaj prírodu v jej hĺbke a všetkému lepšie porozumieš.

V auguste 2018 bol text v upravenej podobe publikovaný v časopise Vitalita.